Keď sa aj mama potrebuje vyvenčiť - hor sa do Znojma!

Tohtoročné leto ma svojimi horúčavami takmer zabilo a prežila som ho len vďaka výletom do prírody, ktoré sme sa snažili podnikať tak často, ako sa len dalo. Lenže na konci augusta som už mala chuť zažiť aj niečo iné, pozrieť si nejaké pekné mesto, dať si večer pohár vína a kochať sa fotogenickými výhľadmi. Intuitívne sa mi v mysli vynorili spomienky na Znojmo, ktoré je pre mňa nedocenená perla južnej Moravy.

Panoráme Znojma dominuje Chrám sv. Mikuláša

Z hľadiska unavenej matere má toto mesto všetko, čo potrebujete - turistický vláčik (nepredražený), pešo dostupné krásne vyhliadky, pekné námestia, čistý mestský park a veľa možností na výlety v okolí. Z Bratislavy ste tam autom za niečo viac než dve hodiny.

Zbožňujem chodiť takýmito kľukatými uličkami so starou dlažbou

Ubytovanie som našla rozprávkové - na airbnb som objavila malý domček 5 minút od centra, s pekným výhľadom, malým záhradným posedením, kuchynkou a dvoma miestnosťami na prespanie. Ukázalo sa to ako výborná voľba, centrum sme si pobehali pohodlne peši z domu a zároveň sme mali súkromie.

Hneď v prvý deň sme sa po Miškovom poobednom spánku pri chráme sv. Mikuláša nalodili na turistický vláčik, ktorý jazdí cez Znojmo skutočne veľkorysým okruhom, no my sme si vystačili s menším okruhom historickým centrom. Pri Znojemskom pivovare mal vláčik 25-minútovú pauzu a tak sme si odskočili na Vyhlídku a pokochali sa pohľadom na priehradu a rieku Dyje. Cestou späť si manžel ešte stihol odskočiť na krátku návštevu predajne pivovaru a v jazde vláčikom sme pokračovali o hlt výborného pšeničného piva spokojnejší.

Pohľad na mestské hradby, posedenie "na Vyhlídce," v pozadí priehrada na rieke Dyje.

Vláčik nás povozil po fotogenickej trase a potom nás vypľul na Masarykovom námestí, odkiaľ sme sa kúsok peši prešli a poslali domov obligátnu pohľadnicu.

     Masarykovo námestie

Potom sme sa usadili na večeru v odporúčanej reštaurácii Corso, ktorá mala k dispozícii detský kútik a vonkajšie záhradné posedenie. Moje špagety Carbonara nedopadli najslávnejšie, no polievka zelňačka bola výborná a burger neurazil. Deti poprplali, čo mohli, dotlačili sa chrumkami a piškótami a cestou na ubytovanie sme ich ešte vyšťavili v mestskom parku. Večer bol spln a keď deti zaspali, dobré dve hodiny sme vonku s manželom sedeli na záhradke pri pivku a klábosili.

Kdesi v útrobách pivnice objavil Vladko parádne sombréro. Len ten mexický výraz musí ešte potrénovať

"Zlatá hodinka" a pohľad na železničný viadukt ponad riekou Dyje a "Kraviou horou", v pozadí Loucký klášter.

Na druhý deň sme sa vybrali na výlet do Vranova nad Dyjí. Na skalných bralách nad mestom sa týči pôsobivý Státní zámek Vranov nad Dyjí. Je to skutočne majestátne dielo, a keby sme neboli s dvoma malými deťmi a mali by sme trochu viac času, určite by sme si ho pozreli zblízka - takto nám musela stačiť digitálna spomienka.

Zámok týčiaci sa na majestátnych bralách vo Vranove nad Dyjí, pohľad z lávky na konci osady Predné Hamry

Miška sme šupli do kočíka a hor sa na prechádzku popri rieke Dyje v tieni stromov. K lesnej cestičke sa dostanete asi za 5 minút z centra Vranova. Zaparkovať môžete aj pri Zámeckom hoteli, peši prejdete cez maličké centrum mesta a keď pôjdete popri rieke v smere jej toku, prídete k lávke. Keď prejdete na druhú stranu, dostanete sa do osady Benátky. S kočíkom si môžete urobiť popri oboch brehoch rieky malý okruh, ktorý meria 3,4 km. Je to nenáročná a veľmi príjemná prechádzka.

Pri Hamerskej lávke sa môžete otočiť a vrátiť naspäť po druhej strane rieky

Po prechádzke sme si pochutnali na výbornom obede v malom penzióne s detským kútikom a môžem smelo povedať, že tradičné vepřo knedlo zelo bolo čisté nebíčko v papuľke. Podvečer sme ešte raz spoločne navštívili Vyhlídku, ale namiesto pokojného rozhovoru vo dvojici sme absolvovali slušný kardio tréning, keďže naše mladšie dieťa chytili akýsi stav eufórie a zbavené pudu sebazáchovy poletovalo po ihrisku ako splašené vtáča a nedalo sa zastaviť ani tyčinkami. Nad hlavami nám už nejakú dobu medzi tým krúžil nejaký hippie-dedo rogalista (s rogalom na vrtuľu!) s dlhým copom, tak sme mu aspoň zakývali a na minútku som mu závidela tú jeho slobodu a voľnosť. Snáď sa aj my dožijeme takého dôchodku.

 

Ahóóóóoj!