Mama zo sídliska

Vo firme, kde som pracovala pred materskou, sme mali kuchynku. Obyčajnú, malú, so základnými kuchynskými potrebami - kávovarom, lyžičkami a hrnčekmi, pár taniermi. Problém bol v tom, že ani stádo prasiat by nevyrobilo v tej kuchynke bordel, aký sme vyrobili my. Pritom stačilo málo - po vypití kávy si umyť svoj hrnček, utrieť ho a dať na miesto. A nie špinavý, s bohatou nádielkou kávovej usadeniny, ho zahrabať medzi ostatné na spodok kuchynského dresu a čakať, že si to niekto nevšimne alebo že nejaká dobrá víla uprace nakopenú pyramídu za všetkých. Na zdanlivo malý problém nefungovali ani zásadné riešenia. Polo-výhražné či prosebné maily "zhora" ani zabavenie erárnych hrnčekov. Sledovanie a dohováranie kolegom - vinníkom, aby si ten svoj hrnček prepánajána umyli ako dospelý človek. Zaviedla sa služba. Nič. Z času na čas sa niektorý z nás na zabrýzganú kuchynku už nedokázal pozerať a vyumýval všetok špinavý riad, vyčistil drez a poutieral linku. Ale zázraky sa nekonali a

Pred siedmimi rokmi sa na jednom z najhustejšie zastavaných sídlisk na Slovensku spojila komunita mamičiek s cieľom prelomiť svoju sociálnu izoláciu a vytvoriť priestor, kde sa môžu v priateľskej atmosfére spolu aj s deťmi stretávať. V chátrajúcich priestoroch základnej školy spoločnými silami vybudovali od piky rodinné centrum Dlháčik. Dnes je Dlháčik už známe a početne navštevované miesto na Dlhých Dieloch v Bratislave, vďaka ktorému mamy z okolia môžu prerušiť svoj denný stereotyp a zapojiť deti do zmysluplných aktivít. Jeho "srdcom" i "rozumom" je Zuzana Melušová Kutarňová (38), ktorá stála pri jeho zrode a vedie ho dodnes.