"Najlepší odpad je ten, ktorý nevytvoríme." Tri mamy, ktoré začali s eko revolúciou u seba doma.

Zľava: Lucia so synom, Zuzana so synom a dcérou, Lenka s dcérami.

Je pondelok ráno, manžel vynáša cestou do práce odpad. Cez víkend sme opäť nazbierali plný kôš plastov, o zmesovom odpade ani nehovorím. Napriek neustálemu redukovaniu mám v skriniach stále veľa zbytočností. Textilné vrecúška na ovocie a zeleninu so železnou pravidelnosťou zabúdam doma. Aj napriek mojej snahe minimalizovať odpad z jedla stále časť zvyškov po deťoch putuje do koša. Neutešená realita jednej z mnohých bratislavských domácností. Dá sa to zmeniť?

Vyspovedala som tri mamy, ktoré ukazujú, že áno. Zo svojej „bubliny“ sa prebudili oveľa skôr než ja a dnes žijú plnohodnotne a udržateľne zároveň. Zuzana, Lucia a Lenka prehovorili otvorene o tom, ako sa snažia spolu s deťmi žiť ekologickejšie. Prečítajte si rozhovor na tému udržateľného spôsobu života s deťmi a inšpirujte sa spolu so mnou. 

• Začiatky zmeny

Ako sa vám pritrafilo, že ste začali viac premýšľať o udržateľnom spôsobe života a ekológii? Čo bol ten prvotný spúšťač, ktorý odštartoval u vás zmenu?

Zuzana: „Keď som ostala na materskej, tak som asi po prvý raz videla koľko v skutočnosti vyprodukujem odpadu. Počas zamestnania to množstvo až tak nebilo do očí, niečo som odhodila do koša priamo v práci, či cestou z obeda. Zrazu, na jednej "kope" mi to prišlo naozaj veľa a s príchodom detí len narástlo, takže sme si s manželom povedali, že v rámci možností ktoré máme, skúsime žiť viac s ohľadom na životné prostredie.“

Lucia: “Asi úplne prvé veľké uvedomenie u mňa prišlo počas cestovania po Ázii asi pred piatimi rokmi, konkrétnejšie v Malajzii, kde som na vlastné oči videla tie nekončiace vyklčované pralesy osadené palmou olejnou. Raz sme sa vydali na výlet autobusom, cesta trvala zhruba 5 hodín a počas celej cesty sme vlastne iba míňali plantáže tejto palmy, nič iné. Vtedy ma to úplne zrazilo k zemi, o akých kvantách sa tu vôbec bavíme. Okrem iného to samozrejme boli aj tony odpadu na plážach, až na výnimky turistických centier, naprieč celou Áziou.”

Pre pestovanie palmy olejnej padnú hektáre pralesov v Ázii i v iných končinách zeme. Foto: archív Lucie

Lenka: „Neviem o konkrétnom spúšťači. Sledujem správy, čítam noviny, sledujem na sociálnych sieťach vybrané stránky, ktoré sa venujú eko témam, recyklácii, zníženiu množstva odpadov a pod. Takže dlhodobo nasávam informácie a mnohé prišli ku mne skôr ako sa stali pretriasanými celospoločensky.“

• Prvé kroky 

Človek nezačne žiť bez odpadov a bez uhlíkovej stopy zo dňa na deň. Aký bol prvý krok vo Vašej domácnosti? Bolo to separovanie odpadu, prípadne iné aktivity?

Zuzana: „Moja najstaršia plátená taška má takmer 15 rokov. Inšpiroval ma môj nebohý dedko, ktorého si pamätám, ako mal vždy so sebou minimálne jednu plátenú tašku. Zabezpečili sme si viac tašiek, postupne tento nápad prijal aj manžel. Tiež sme začali v obchodoch odmietať igelitky, ktoré svojho času dávali pri pokladniach ku každému nákupu a keď sa dalo, ovocie a zeleninu sme buď kupovali voľne, alebo odvážili separátne, vytlačili cenovky a tie polepili na jedno vrecko, kde bola táto časť nákupu." 

Lucia: „Áno, separovanie bolo možno to začiatočné. Separujem už strašne dlho, pamätám si ešte časy, keď sa bežne spoločnosťou niesla fáma, že to nemá zmysel, že spoločnosti, ktoré zbierajú odpad, to nakoniec aj tak zmiešajú. Pamätám si na debaty s kolegami, rodičmi, či kamarátmi, ktorí to strašne zatracovali. Vtedy som mala pocit, že žijem na inej planéte. Dnes snáď k tomu už pristupujú zodpovednejšie.“

Lenka. “Odpad som separovala už na vysokoškolskom internáte. To je niečo, čo ani nepovažujem za nejaký eko nadštandard. To by mal urobiť každý súdny človek. Tak ako je väčšine ľudí jasné, že odpadky patria do koša, malo by byť jasné, do ktorého koša. Hodiť sklo do kontajnera na zmiešaný odpad? To je niečo, čo treba určite spomenúť na spovedi. To sa proste nerobí. Potom také základné veci, ako šetrenie vodou a elektrikou a uprednostňovanie vecí z druhej ruky..”

Zuzkina zásoba plátených tašiek na nákupy. Niektoré už majú roky a stále sú odolné.

• Triedenie odpadu

Ako vo vašej domácnosti triedite odpad? Dokážete vytriediť úplne všetko, prípadne, čo nedokážete? Kompostujete?

Zuzana: "V triedení máme ešte rezervy, pracujeme na zlepšení. Bývame v byte a sme limitovaní dostupnosťou kontajnerov na separovaný odpad. Najjednoduchšie sa nám separuje plast, sklo a papier. Zatiaľ nekompostujeme, ale aj to príde."

Lucia: "Triedime všetko až s jemnou výnimkou biologického odpadu, ktorého je v našej domácnosti bohužiaľ najviac, kedže v Bratislave nefunguje zber bio odpadu v bytovkách. Bývam ale v časti, kde je v mojej blízkosti domová zástavba, ktorej tento zber umožnený je, a tak chodím na tajnáša sypať moj bio odpad k nim :) Príde mi ale vždy ľúto, pretože v týchto hnedých kontajneroch vidím len odpad zo záhrady, na kuchynský odpad, čo som odsledovala, to na našej ulici nikto nevyžíva. (slabá osveta?)"

Lenka: "Triedime papier, sklo, plasty a kovy. Malú časť kompostovateľného odpadu nosíme k svokrovcom na záhradu. Odkedy sa nad tým zamýšľam a sledujem to, je desivé, koľko odpadu vyprodukuje jedna domácnosť. Najväčší podiel tvoria plasty." 

• Predchádzanie tvorbe odpadu, bezobalový nákup

Ako predchádzate vytváraniu odpadov? Nakupujete bezobalovo? Využívate napríklad sklenené fľaše na uchovávanie potravín?

Zuzana: "V Senci mam dva najobľúbenejšie obchody :) Bezobalový obchod, kde už pravidelne nakupujem väčšiu časť základných potravín a čapovanú drogériu. Prednedávnom som zbežne spočítala, že za rok nakupovania "do vlastného" sme ušetrili okolo 350 rôznych obalov, ak nie viac. Na potraviny používam najčastejšie sklenené nádoby, ale nájdu sa aj vrecká z netkanej textílie. Nezavrhujem ani plastové nádoby, veľmi dobre slúžia a budem ich používať, kým sa bude dať. Potom ich čaká recyklácia." 

Zuzana chodí nakupovať do bezobalového obchodu v Senci, kde aj žije.

Lucia: "Áno, som rada, že v poslednom čase v mojej blízkosti vyrástli bezobalové obchody, kde nakupujeme kozmetiku, pracie a čistiace prášky, oriešky, rôzne cestoviny a pod. Sklenených fliaš mám plnú skriňu, uskladňujem v nich suché potraviny aj hlavne z dôvodu ochrany pred rôznymi muškami či červíčkami." 

Lenka: "Keďže bezobalový obchod v našej mestskej časti nie je, chodím do nich nakupovať sporadicky. Snažím a však na to myslieť pri bežnom nákupe. Vlastná taška a vrecúška zo starej záclony na pečivo a ovocie sú samozrejmosťou. Ak je na výber, uprednostním jogurt v skle na miesto plastu. Preferujem slovenské potraviny. Nepoužívam aviváž, prací gél si chodím čapovať do drogérie, namiesto hubky na riad mám lufu a keď sa opotrebuje, ide na kompost. Nevyhadzujem potraviny, nikdy. Proste čo sa nezje, prerobím na iné jedlo alebo zamrazím. Nakupujem s rozumom, nikdy sa mi nestáva, že by som vyhodila niečo po záruke, striehnem na to, čo mám v chladničke a varím z toho, čo treba spotrebovať. Nenakupujem rezané kvety, ani manžel mi ich nedáva. Nenosím kytice ani na svadby a oslavy. Na väčšinu čistiacich prác v domácnosti používam ocot, prípadne nejaké eko prostriedky z drogérie. Savo som úplne prestala používať, ak potrebujem dezinfikovať, používam Ajatin, ktorý je menšou ekologickou záťažou. Mám minimum drogérie, žiadne „maľovátka“, prechádzam na tuhé mydlá a šampóny, ktoré nepotrebujú plastové obaly ako sprchové gély."

 

Lenkina zásoba vrecúšok na nákup potravín.

• Obstarávanie oblečenia, slow fashion verzus fast fashion

Kde nakupujete oblečenie pre seba deti? Využívate SWAPY, výmenu oblečenia, second handy? Zaujímate sa o pôvod oblečenia, kde bolo vyrobené? Kúpili ste už oblečenie aj u lokálnych dizajnérov? Kupujete oblečenie vyrobené na Slovensku, v Čechách, v Európe?

Zuzana: "Záleží, čo potrebujeme. Pre deti nakupujem základné oblečenie v bazáriku a príležitostné oblečenie si zvykneme požičiavať medzi sebou s kamarátkami. Samozrejme, že niečo kupujeme aj nové, prípadne dostaneme od rodiny, ale je to minimum. Neschodené topánky sú pre mňa dosť dôležité, tie kupujem nové, prípadne kombinujem s nákupom z bazáru. My s manželom máme zas mix oblečenia z obchodu, ale aj od našich dizajnérov. Snažím sa pri praní dbať na starostlivosť a používam prípravky, ktoré sú na prírodnej báze a nemáme sušičku. Dokážem takto predĺžiť oblečeniu život. Pri nákupe volíme nadčasovosť a kvalitu, hoci cena môže byť vyššia, ale oblečenie dlhšie vydrží. Ďalšia zásada je, že nakupujeme, ak niečo potrebujeme. Takto mám v šatníku jednu z blúzok už 10 rokov a stále je rovnaká. Rada si doprajem originálnu mikinu či kabát z Urban Marketu alebo zo SAShE.sk, ale aj tu ide o premyslený nákup na niekoľko rokov. Mám však aj sveter po mojej mamine (ktorý pre ňu uštrikovala moja babka), ten si pamätám ako dieťa. S láskou ho nosím a opatrujem. Možno to celé ešte prežije a jedného dňa bude pre moju dcéru." 

Lucia: "Snažím sa kupovať čo najmenej oblečenia, to je za prvé. Ak, tak rada nakupujem v sekáčoch, je to taká ruleta, lebo keď tam nájdem niečo úplne nečakané a pekné a za dobrú cenu, je to naozaj potešenie :) Synovi som veľa oblečenia vyswapovala napr. v rodinnom centre Krámarik, len by som kľudne uvítala viac takýchto akcií. Tiež mi veľa vecí posunuli kamarátky s odrastenými deťmi. Odporúčam tipy od Marie Kondo ako si “vyčistiť” svoj šatník od oblečenia, ktoré nenosíte a už pravdepodobne nikdy nosiť nebudete."

Lenka: "Čo sa dá, kupujem z druhej ruky. Čokoľvek potrebujem, pozriem najprv na Bazoši a na Modrom koníku, či to niekto neponúka - napríklad tak som si kúpila aj obal na notebook. 98 percent oblečenia máme zo sekáča alebo po niekom, vrátane topánok, novú si kupujem len spodnú bielizeň. Mužský šatník sa ťažšie nakupuje v sekáči, ale ženy a deti no problem."

Kvalitné oblečenie vydrží aj dve generácie: štrikovaný sveter od babičky, ktorý nosila Zuzanina mama, si s láskou oblieka aj Zuzana.

Väčšina oblečenia, ktoré Lenka dáva deťom, je z druhej ruky.

• Nové veci verzus oprava starých

Aký je tvoj prístup všeobecne k nakupovaniu vecí? Snažíš sa redukovať počet vecí v domácnosti? Vedieš deti k dobrovoľnej skromnosti, napríklad pokiaľ ide o hračky? Už sa ti stalo, že namiesto kúpenia novej veci si si niečo radšej požičala od susedov, prípadne si požičala vec ty? 

Zuzana: "Momentálne redukujeme a upratujeme, deti sú už dve a potrebujeme sa nielen zmestiť do bytu, ale sa aj cítiť doma príjemne. Čo sa dá, to opravujeme alebo zrecyklujeme. Neodpustíme si dobrú knihu, ale zase nezahlcujeme priestor hračkami. Napriek tomu, že syn knihy miluje, nemá problém v obchode vybrať knihu pre sesternicu a odísť odtiaľ bez knihy pre seba. Vysvetľujeme princíp požičiavania, zatiaľ si vymieňame knihy medzi sebou v rodine a začíname si požičiavať hračky. To, že si niečo môžem kúpiť ešte neznamená že to musím aj okamžite mať." 

Lucia: "Určite! Swapujeme, podporujeme minimalizmus, zbytočnosti nekupujeme. Na ihriskách sú väčšinou nejaké erárne hračky, tak si ich radi požičiavame. Inak asi 90% vecí pre dieťa sme keď už tak nakúpili z druhej ruky cez bazár, Modrého koníka, či rôzne bazárové skupiny. Nové sa naozaj neoplatí kupovať."

Lenka: "Dlhodobo sa snažím eliminovať veci v domácnosti, neskladovať, nezahlcovať sa tým. Veci darujem alebo za symbolické ceny predávam na internetových bazároch. Ak niečo potrebujeme do domácnosti, najprv pozriem na bazároch, či to niekto neponúka v dobrom stave. To platí aj o hračkách pre deti. Veľa hračiek máme z druhej ruky – lego, puzzle a pod... Dovolím si povedať, že počet hračiek u nás je striedmy. Pri hračkách sa čo najviac vyhýbame plastom. Úplne eliminujeme drobnosti, reklamné predmety, postavičky, čo dávajú k nákupu v reťazcoch..."

Lenka s deťmi sú na pošte pečené varené. Nakupovanie cez internetové bazáre je pre ne bežný spôsob obstarávania vecí.

• Plienky

Aké plienky používate a prečo? Aké v tom vidíte výhody či nevýhody? Akú detskú kozmetiku používate, prípadne zaobídete sa bez nej?

Zuzana: "Plienky používam jednorazové, hoci som chcela "látkovať". Žiaľ dispozícia nášho bytu a priestor mi to neumožnili. Aspoň čiastočne bezplienkujem a takto znižujem počet použitých plienok. Tiež kupujem eko plienky, ktoré sú prijateľnejšie k životnému prostrediu. Detskú kozmetiku takmer nepoužívame, keď je potrebné, tak drobcov len krémujeme na miestach kde majú suchšiu pokožku, alebo ekzém."

Lucia: "Ja som sa od začiatku veľmi namotivovala používať látkovky, čo sa nám podarilo a vlastne na tom ešte stále fungujeme, až na výnimku v noci, kde malý používa jednorázovky. Snažíme sa tiež od asi jeho 5 mesiacov nočníkovať. Kozmetiku pre dieťa zatiaľ neriešim; má sprchovací gél a šampón v jednom z prírodnej kozmetiky."

Lenka: "Pre deti používam tuhé mydlo, aby sme sa vyhli plastovému obalu toho tekutého. To je všetko. Plienky používam papierové, ale tie ľahšie rozložiteľné verzie. Látkové ako doplnok na zníženie počtu papierových – nedokázala som na ne prejsť úplne."

Nákupným strediskám Lenka neholduje. S deťmi si naopak zakladá na pobyte na čerstvom vzduchu.

• Šetrenie zdrojov (voda, elektrina, plyn) 

Dospeli ste u vás v domácnosti k bodu, že šetríte zdrojmi? Napríklad vodou - sprchovanie miesto kúpania, umývanie pod tečúcou vodou verzus v drese a podobne... 

Zuzana: "Určite, napríklad nemáme vaňu, len sprchový kút. Najprv mi kúpeľ chýbal, ale zvykla som si. Keď syn už vedel lepšie stáť, tak sme mu zrušili aj vaničku a začali sme ho sprchovať. Pri dcérke ešte vaničku používame. Kúpem ju ale v čistej vode, ktorú potom použijeme na poliatie kvetov. V lete sa to veľmi hodí a naozaj tak ušetríme. V zime zas vieme tuto vodu zliať do vedra a spláchnuť ňou toaletu."

 
Lucia: "Keď prší, snažím sa vodu na balkóne zachytávať, vidím to aj na mojich kvietkoch, že im tá dažďová voda prospieva omnoho viac ako tá z vodovodu. Vaňu nemáme, takže v tomto máme o problém menej; aj keď ju milujem."

Lenka: "Áno, snažíme sa na naše návyky hľadieť kriticky. Osobne sa nikdy nekúpem, pretože je to pre mňa strata času, ale teraz môžem tvrdiť, že je to preto, že som eko :D"

Lenkine dcérky a kúpanie na záhrade.

• Domáca výroba

Ak más skúsenosť s vyrábaním niektorých vecí doma miesto kupovania, prosím podeľ sa o svoje skúsenosti, pochváľ sa.

Zuzana: "Kvôli zdravotným dôvodom som začala doma piecť chlieb, kváskovanie odporúčam, naozaj je to len o odvahe to skúsiť a zadelení času. Najkrajší pocit je keď mi manžel povie, či môžem opäť upiecť chlieb, že ten z obchodu mu dávno prestal chutiť. Moja mama nedávno ušila krásnu sadu podbradníkov pre dcérku z tričiek, ktoré sme už nenosili."

Lucia: "Hehe; smejem sa, pretože som pečeniu kváskového chleba úplne podľahla. Je to pre mňa strašný relax a teším sa ja a celá moja família na každý nový chlebík. Mám aj svoje konto na IG, @chlebnik; kde sa delím o svoje tipy, podarky, či nepodarky ;-) Mojím snom je mať raz vlastnú pekárničku. Tiež som si sama ušila vrecká na zeleninu zo starších záclon."

Dobré a ekologické. Pečenie kváskového chlebíka v spolupráci so synom. Foto: archív Lucie

Lenka: "Toto je presne level, do ktorého som ešte nedospela. A obdivujem všetky ženy, čo doma všeličo vyrábajú. Spomenúť môžem, že nekupujem peeling. Vezmem kávu z kávovaru ňou sa ošúcham a hotovo 😊 žiaden plastový obal, žiadna výroba, žiaden transport. Chcela by som si vyrábať vlastné jogurty, čím by som obmedzila spotrebu plastov. Zvažujem, či to robiť v rúre, alebo kúpiť na bazáre jogurtovač (sú ich tam desiatky). Obávam sa však, či to nebude plastová haraburda, musím preskúmať, či sú aj také so sklenenými pohárikmi.

• Médiá, klimatickí „skeptici“

Sleduješ tému klimatických zmien v médiách? Videla si nejaké filmy či prečítala články, ktoré tebou veľmi pohli? Čo si myslíš o ľuďoch, ktorí stále neveria, resp. popierajú klimatickú krízu s odôvodnením, že otepľovanie predsa bolo aj v minulosti...

Zuzana: "Z filmov by som odporučila Interstellar a Elyssium, alebo detský animovaný Wall-E pre predstavu, kam smerujeme, sú to podľa mňa celkom reálne scenáre."

Lucia: "Myslím, že tomu sa dnes už ani nedá vyhnúť, veď rozpráva sa o tom už všade. Omnoho vážnejší je fakt, že vidíme len málo reálnych strategických riešení, ktoré by brali stav tejto krízy vážne a hlavne prakticky. Všetci vieme, že to raz príde, ak to už aj nie je neodvrátiteľné, lenže kto z nás sa dobrovoľne uskromní? Toto je potrebné riešiť systematicky, vládou, zákonmi, nariadeniami, aj za cenu obmedzenia nášho komfortu."

Lenka:  "Sledujem tému. O ľuďoch, čo popierajú klimatickú zmenu si nemyslím nič špeciálne. Veď popri tých, čo volia Fica alebo tvrdia, že zem je plochá je to len iná odnož zblúdilých. Tohtoročné prekonané teplotné rekordy hovoria za všetko..."

• Lokálne stravovanie, lokálne potraviny

Kde nakupuješ potraviny? Máš možnosť niečo si doma vypestovať, prípadne máš prístup k doma vypestovanému ovociu, zelenine? Kupuješ u farmárov? Pri kúpe sa zamýšľaš nad pôvodom ovocia a uprednostníš lokálne nad exotickým?

Zuzana: "Kombinujeme nákupy z obchodu, zelovocu, niečo sa nám darí dopestovať u mamy na záhrade a nakupujeme aj na miestnom trhu od drobných pestovateľov a babičiek. Logicky kupujeme ovocie a zeleninu podľa sezóny, prípadne zisťujeme krajinu odkiaľ pochádza, čím bližšie, tým lepšie."

Lucia: "Kupujeme bedničky od farmárov, chodím na trhy, samozbery, na balkóne pestujem paradajky, bylinky. No samozrejme návšteve supermarketov sa ani u nás nedá vyhnúť."

Lenka: "Uprednostňujem lokálne, nemám však overené domáce zdroje, len nárazovo sa mi podarí získať ovocie a zeleninu priamo do pestovateľa."

Veci si zaslúžia druhú šancu. Zuzana skladuje doma koreniny v sklenených pohároch od jogurtov.

• Nakupovanie hračiek

Aké sú naj hračky tvojich detí? Aké hračky sa im snažíš zaobstarávať a kde? Máš tip pre ostatné mamy na pekné, trvácne hračky?

Zuzana: "Zatiaľ sa mi osvedčilo, že najlepšie hračky hračkami ani nie sú. Syn sa dlho hral s káblom a dcéra má teraz obdobie vypratávania šuflíkov v kuchyni. Najradšej sa hrajú so silikónovými formičkami na ľad, varechami. Veľa hračiek majú drevených, či textilných, háčkovaných z rôznych trhov. Samozrejme že sa nájdu aj plastové, od rodiny dostávajú lego a ak kupujeme synovi nejaké autíčko, tak vyberáme pevnejšie, ktoré aj niečo prežije."

Lucia: "Keďže moja ratolesť je ešte malá, tak naozaj najlepšími hračkami boli doposiaľ predmety dennej potreby. Rôzne krabičky od krémov, varešky, hrnce, všetko, čo malo kolieska a dalo sa tým otáčať a hýbalo sa, drevené kocky, voda!, a v poslednej dobe ho strašne bavia knižky."

Lenka: "Preferujem neplastové hračky a hlavne z druhej ruky."

Zuzanina dcérka. Oblečenie z bazáru, textilná hračka a podbradník, ktorý ušila babka zo starého trička.

• Eko vodca

Kto je u vás doma ekoterorista – eko „vodca“? Frfle v domácnosti niekto, ak sa u vás zavádzajú eko opatrenia? Ako vnímajú ekológiu deti?

Zuzana: "Novinky doma najčastejšie zavádzam ja, idem príkladom, rozprávame sa o tom s manželom a skúšame čo nám vyhovuje."

Lucia: "Eko vodca som skôr ja, priateľa som na tú vlnu ale dostala veľmi rýchlo. Podporujeme sa v tom vzájomne, bežne zbierame odpadky na zemi, či v lese a tiež, keď vidíme, že v zmesovom kontajneri sa nachádza napr. plastový odpad, ktorý tam nepatrí, tak ho vyberáme a hádžeme do plastu. Minule som našla v zmese obrovské akvárium..."

Lenka: "Je nám to s manželom rovnako prirodzené a deti k tomu vedieme tiež prirodzene. Dávame im vzor a vysvetľujeme im veci pri drobnostiach ako napr. prečo si nemajú brať k zmrzline plastovú lyžičku alebo pri zásadnejších, ako je púšťanie vody pri umývaní zubov."

Zuzkini "eko" pomocníci v domácnosti: lufa a kokosová kefka na riad, utierky z bavlny a celulózy.

• Výchova detí

Aký je vzťah detí k prírode? Ako vedieš deti k ekologickej výchove, vedia napríklad doma vyseparovať plast a zmiešaný odpad? Vysvetľuješ im primerane veku súvislosti?

Zuzana: "Trpia keď sme zatvorení doma, syn chodí najradšej do neďalekého lesa. Ekológia je veľká téma, deti sa snažíme viesť hlavne cez náš príklad, syn je veľmi šikovný, veľa sa pýta a tak aj veľa vysvetľujeme (bude mať tri roky). Pre lepšiu predstavu si pomáhame knihami, na youtube sú tiež zaujímavé videá. Z kníh máme obľúbené: V záhrade. Ako rastú kvety. Rok v lese. Recyklujeme.

Nedávno som sa zúčastnila jedného projektu, ktorý vytvorila kamarátka Erika Sándor (The Storytelling Jeweller). Predáva kreatívny materiál na výrobu šitých šperkov. Vytvorila návod na brošňu v tvare korytnačky a časť z predaja venuje priamo nadácii, ktorá sa v Indonézii stará o ochranu a návrat zranených korytnačiek do ich prirodzeného prostredia. Tak som synovi ušila korytnačku a hneď sme sa pár dní mali o čom rozprávať ;) "

Lucia: "Ešte na to nemá vek, ale bez debaty určite budeme viesť týmto smerom. Bývame blízko parku a lesa, v podstate odkedy sa narodil, nebolo dňa, aby sme neboli vonku na čerstvom vzduchu, v prírode .”

Ochranársky vzťah detí k prírode možno budovať už od útleho veku. Na fotke Zuzanin syn v záhrade.

Lucia so synom trávi v prírode mnoho času.

Lenka: "Deti vidia všetko, čo robíme - vedia roztriediť odpad, často im hovoríme, ak je niečo neekologické, nemáme doma žiadne "kindersomariny", hračiek máme striedmo, často tiež z druhej ruky - Duplo, Lego, to všetko kupujem na Modrom koníku. Nikdy nekupujem vodu v plastovej fľaši novú, vždy máme so sebou. No a potom dostanú v škôlke mikulášsky balíček plný sladkostí v plastových obaloch, plastovú fľašu cukrovej vody a iné "dobroty." To ma hnevá vo všeobecnosti. Deťom podsúvame obraz nevyčerpateľných zdrojov a neobmedzenej hojnosti, kým ich rovesníci na opačnej strane planéty zomierajú od hladu. Legendu o človeku, ktorý niečo urobil pre dobro iných sme obrátili na „festival jednoduchých cukrov a palmového tuku“.

Deti tiež vidia, že keď niečo potrebujeme, hľadáme to na bazáre. V obchode s oblečením a obuvou vlastne ešte ani neboli... Sú to všetko len drobnosti, sme bežná domácnosť, ktorá stále produkuje strašne veľa odpadu, ale aspoň som si toho vedomá a snažím sa ho eliminovať."

Zuzana šije doma šperky. Synovi ušila na hranie korytnačku. Zužitkovala pri tom korálky, ktoré už mala doma v šuflíku.

• Doprava

Akým dopravným prostriedkom sa dopravujete, využívate mestskú hromadnú dopravu alebo „pešibus“? Jazdia deti (rodina) na kolobežke, bicykli?

Zuzana: "Keď som pracovala, využívala som MHD. Napriek možnosti využitia auta, chodím doma v Senci veľa peši, predtým bicyklom či kolobežkou."

Lucia: "Od narodenia je zvyknutý využívať MHD, dostanem sa všade a na nič sa nemôžem sťažovať. Jedine v prípade tých horúcich dní, chýbajúca klíma v niektorých busoch bola naozaj fyzicky náročná. Okrem toho chodíme každý deň veľa peši. Priateľ chodí do práce každý deň na bicykli. Samozrejme téma chodníkov, cyklociest a podchodov v Bratislave je separátna, bohužiaľ stále smutná téma.

Lenka: "Využívame predovšetkým MHD. Celá rodina. Auto len na medzimestskú prepravu. Jazdenie MHD je deťom prirodzené prakticky od narodenia."

• Inšpirácia

Podarilo sa ti inšpirovať aj priateľku, susedu, kolegyňu známeho k zmene v myslení a konaní? Kto inšpiruje alebo inšpiroval teba?

Zuzana: "K bezobalovému nakupovaniu ma inšpirovali kolegyne, takže keď u nás v meste vznikla Špajzka a EcoTerra bola som rada, že mám túto možnosť. Čo sa týka nákupov oblečenia, upcyklovania, založenia záhradky, kompostéra (atď) tak veľa robia kontakty s kamarátmi, ktorých som spoznala vďaka tvorbe šperkov (recyklujem staré hodinkové komponenty tvorím z nich doplnky) a ich prezentácii na rôznych marketoch = Saša Miklášová (SAShE.sk), Ala Krivá (CILA), Vlaďka Bahnová (Wishfish Jewelry). "

Lucia: "Ešte v predošlej práci som o tom furt pílila všetkým uši, dokonca som v každej práci zaviedla akýsi partizánsky separovaný odpad a zisťovala si s upratovačkami a správcom budovy, či sa odpad naozaj separuje. V podstate nikde nebol problém to realizovať, všetko pekne nabehlo. Raz ma dojalo, keď mi kolegyňa, ktorá to väčšinou furt negovala, povedala, že už teda aj oni doma separujú, že som ju inšpirovala a že jej dve dcéry jej pomáhajú, čo kde patrí, lebo sa to učia v škôlke. Tiež veľkým potešením pre mňa bolo po čase prísť k mojím starým rodičom (92-ročným) a vidieť, že v kuchynke majú namiesto jedného koša s jedným sáčkom v koši sáčky tri:)"

Lenka: "Mám kamošku, s ktorou sa o týchto témach pravidelne bavíme a vymieňame si tipy a triky. A navzájom si chodíme vyzdvihnúť veci nakúpené z druhej ruky cez bazár, ak ich máme bližšie, ako tá druhá 😊 Sledujem viacero blogov či stránok. Super sú napr. Wastebusters, Som minimalistka či Zelená hliadka."

Zuzana chodí čapovať prací gél do drogérie.

• Úspechy

Na čo si najviac hrdá, že sa ti podarilo? Čo bolo ťažké? Vzdali ste sa aj nejakého komfortu v prospech ekológie? Priestor pre tvoje rady ostatným mamám (rodinám) - kde začať, ako si to uľahčiť...

Zuzana: "Nie každý má napríklad možnosť nákupu bez obalu, alebo si niečo dopestovať, či kompostovať, alebo používať látkové plienky. Každá pozitívna zmena, hoci malá, je zmena k lepšiemu. Začať sa dá kedykoľvek, stačí s jednou časťou a postupne pridávať. Cieľom je aby sme robili niečo dobré pre planétu, pre nás, v slobode a s radosťou. Sama sa snažím inšpirovať rodinu a okolie najmä k bezobalovému nákupu a celkom sa mi darí. Viac uvažujeme o tom, čo kupujeme, menej škrečkujeme a máme aj lepší prehľad, čo máme doma. Najlepší odpad je totiž ten, ktorý nevytvoríme ;)"

Lucia: "Teší ma každá ušetrená plienka, zákaz ťažby hnedého uhlia v najbližších rokoch na Slovensku, vznik bezobalových obchodov, keď vidím, že ľudia rozmýšľajú, čo kde hodia, že si nosia vlastné fľašky a tašky. Na dovolenky nelietame a nechodíme ďaleko. Snažíme sa chodiť bližšie do prírody. To sú také malé osobné radosti. Veľmi by som sa tešila aj veľkým systémovým zmenám, podpore zelenej energie a zelenej ekonomiky, zmene kriviek CO2 v atmosfére, väčšiemu záujmu z ľudí o svoje okolie, nie len o svoju záhradku a byt, ale aj o to, ako to pred tým domom vyzerá, ako to vyzerá, keď prekročíme prah toho, čo je naše a čo už akože naše "nie je". To by celkom stačilo ;)

Lenka: "Stále si žijem veľmi komfortne a v dostatku. Som však rada, že sa neobklopujem zbytočnosťami a dvakrát si premyslím, či niečo naozaj kúpim a ozaj potrebujem. Kritická som aj pri nakupovaní darov – nekupujem rezané kvety, preferujem poukážky, či jedlé dary alebo darčekom nasmerujem obdarovaného do zero waste obchodu. Urobila som v domácnosti veľa opatrení a drobností (napr., množstvo a druh kozmetiky, čistiacich prostriedkov), ale stále sú to len drobnosti. Tlak by mal ísť aj zhora. Niektoré veci by sme si my, ľudia, mali zakázať plošne."

Príroda ponúka zážitky, ktoré nič nestoja. Na fotke Lucia so synom.